Počas celého októbra bude v Kremnici tvoriť päť umelcov. Každý z nich vytvorí výtvarný návrh na jednu razenú obojstrannú medailu a päť výtvarných návrhov na liate jednostranné medaily. Tento rok pozvanie prijali účastníčky a účastníci z Bulharska, Poľska, Česka, Lotyšska a Slovenska.

Vasilena Stancheva, zástupkyňa bulharskej medailérskej školy

Najmladšou účastníčkou sympózia je Vasilena Stancheva zo Sofie. Absolvovala bakalársky titul na Katedre kovov na Národnej akadémii umení v Bulharsku a v rovnakej špecializácii v súčasnosti dokončujem svoje magisterské vzdelanie. Špecializuje sa na medailérstvo, dizajn mincí a sochárstvo. Je členkou FIDEM (Medzinárodná federácia medailérskeho umenia) a už dvakrát sa jej podarilo získať prestížne študentské štipendium na ich svetové kongresy. Po Tokiu v roku 2021 sa zúčastní aj tohtoročného kongresu vo Florencii. Získala aj výročnú študentskú cenu „Ann Shaper Pollack“ za excelentnosť v medailérskom sochárstve. Zúčastnila sa mnohých medzinárodných medailových výstav a projektov v Bulharsku, Poľsku a Japonsku. „Kontrast medzi rôznymi materiálmi ako je oceľ, mosadz, keramika alebo dokonca sklo ma v posledných rokoch veľmi fascinuje. Snažím sa skúmať limity týchto materiálov až do momentu ich kolapsu, kedy podľahnú fyzikálnym zákonom. Medaily nazývame aj sochy pre ruku. Snažím sa tento koncept dotiahnuť do maxima, pozývam diváka nielen pozerať a pozorovať, ale dotýkať sa a dokonca sa hrať s medailou v rukách, aby pri jej vnímaní zapojil viac zmyslov. Táto hra medzi umeleckým dielom a divákom je základom na ceste diela od jeho vzniku až po jeho vydanie do sveta, medzi ľudí, kde začína svoj vlastný život,“ povedala Vasilena Stancheva.

Aneta Juklíčková, vnútri a zvonka

Česko zastupuje medailérka mladšej generácie, Aneta Juklíčková. V rokoch 2006 – 2013 študovala na Strednej umelecko-priemyselnej škole a Vyššej odbornej škole v Jablonci nad Nisou odbor Razená medaila a mince a v rokoch 2013 – 2019 absolvovala Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Zúčastnila sa mnohých spoločných aj samostatných výstav a na konte už má aj niekoľko realizovaných mincí a medailí. V súčasnej tvorbe Anety Juklíčkovej prevažuje abstraktný výraz, redukované lineárne a hmotové, kompozície vychádzajúce z premýšľania o osobnom priestore, území, otvorenosti, uzavretosti a možnostiach pocitu bezpečia. Objavujú sa tiež náznaky florálneho motív ako premietnutie živého rastlinného sveta do interiéru – opakovanie motívu vo forme vzoru tapety, či domestikovaná flóra záhrady. Reliéfne práce, objekty či práce na papieri nadväzujú na diplomovú prácu Vnútri a zvonka, kde rozvíjala motív mentálneho priestoru vychádzajúceho kartónovej krabice, pravouhlého členenia priestoru. Okrem sadry a cementu je v jej tvorbe stále prítomná práca s papierom a kartónom.

Krzysztof Krzysztof: Mojou úlohou je sprostredkovať ticho

Poliak Krzysztof Krzysztof študoval na Univerzite umení v Berlíne, Varšavskej akadémii umení, a doktorát získal na Ulsterskej univerzite v Belfaste. Tam sa začal zaujímať o prepojenia medzi umením a vedou a vyvinul pre seba metódu umeleckého výskumu zahŕňajúcich psychologické aspekty postojov, obranné mechanizmy a skupinovú dynamiku. „Zaujímam sa o interdisciplinárny výskum medzi umením a spoločenskými vedami, zameraný na riešenie konfliktov. Mojou úlohou je sprostredkovať ticho. Prešiel som dlhou cestou od umelca zaujímajúceho sa najmä o sochárstvo, k objektovým vzťahom, interakcii s verejným priestorom, experimentálnemu videu či maľbe, aby som ich zaradil do umeleckého výskumu. Vo verejnom diskurze vidím potenciál ako platformu na zapamätanie a aktívne komentovanie súčasných udalostí v lokálnom aj globálnom meradle.“

Alojz Drahoš, neuveriteľne široká polarita tvorby

Slovenským účastníkom sympózia je akademický sochár Alojz Drahoš. Výtvarné štúdiá absolvoval v Bratislave. V rokoch 1969 – 73 na Strednej škole umeleckého priemyslu, a rokoch 1975 – 81 na Vysokej škole výtvarných umení, kde v rokoch (1982-90) pedagogicky pôsobil. Od roku 1992 bol vedúcim Katedry výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Alojz Drahoš tvorí komorné aj monumentálne plastiky a sochy, plakety, medaily, reliéfy a kresby. „Neuveriteľne široká polarita tvorby. Hĺbka a mágia duše a tela sôch a plastík, a dlaní reliéfov, medailí. V každom z týchto diel jemné a citlivé, zároveň pevné a isté dotyky. Modelovanie a modelácia. Energia, sila a neha. Kladný náboj. Vitalita života diel. Vôňa dreva. Lesk i drsnosť glazovanej a pálenej keramiky. Zvuk zvonov v bronzoch. Zrkadlá reliéfov. Rub aj líc medailí. A daň z nich? Možno trochu aj Bohu a trochu aj cisárovi. Hlavne však archetypovému a večnému kultu sochárskeho umenia. Umenia dotykov a oživovania hmoty. Umenia, ktoré je v tichu, pokore i v zápase viditeľným zázrakom i pravdou stvorenia,“ napísal o dielach Alojza Drahoša historik umenia Bohumír Bachratý.

Lilija Dinere predstaví synovo dielo a umelecký odkaz

Bohužiaľ, počas príprav 16. ročníka medzinárodného sympózia medailí sa stala smutná udalosť. Pozvaný účastník z Lotyšska, Roberts Diners, sa v júni nešťastnou náhodou utopil. Na sympóziu ho zastúpi jeho mama, lotyšská umelkyňa Lilija Dinere. Do Kremnice príde o niekoľko dní neskôr, lebo iba cez víkend sa vrátila z Indického mesta Haridvár, kde mala výstavu. Lilija Dinere ukončila strednú umeleckú školu v Rige v roku 1973. V roku 1980 úspešne ukončila štúdium na Lotyšskej akadémii umenia. Ilustrovala viac ako 60 kníh, navrhla vyše 30 poštových známok a od roku 1974 sa zúčastnila vyše 200 výstav v Lotyšsku a v zahraničí. Od roku 1981 mala doma aj vo svete vyše 20 sólových výstav. Umelecky spolupracovala aj so svojim synom Robertsom, ktorého dielo a umelecký odkaz by podľa vlastných slov na sympóziu v Kremnici rada predstavila.

Umelá inteligenacia vs kultúrne dedičstvo

Pre razené medaily je na sympóziu vždy vyhlásená téma ročníka. Tentokrát si mohli účastníci vybrať z dvoch tém: 1. Umelec verzus umelá inteligencia (ohrozuje umelá inteligencia ľudskú tvorivosť?), alebo 2. Európske kultúrne dedičstvo. Štyria účastníci si vybrali tému umelá inteligencia. Jediná Vasilena Stancheva bude pracovať na druhej téme: „Veľa som o Kremnici čítala a prišlo mi prirodzené v historickom meste umelecky spracovať tému európskeho kultúrneho dedičstva. Teším sa, že mestský hrad a kostol sv. Kataríny uvidím na vlastné oči. Prekvapilo ma, že som jediná, ktorá si vybrala túto tému,“ povedala bulharská umelkyňa.

Tradícia kremnického sympózia

Tradícia stretnutí výtvarných umelcov – medailérov  v Kremnici sa zrodila v roku 1983. Na prvých troch ročníkoch sympózia sa zúčastnili slovenskí a českí autori, od roku 1988 má sympózium medzinárodný charakter. Organizuje sa spravidla každé dva roky a zúčastňuje sa ho päť medailérov z rôznych krajín, jeden z nich je zo Slovenska. Príjemné prostredie Kremnice a pokojná atmosféra v dome, kde žila rodina výtvarníkov Angyalovcov, boli na začiatku nespočetných stretnutí a zrodu nových kontaktov. Sympóziá sa stali neodmysliteľnou súčasťou výtvarného života Kremnice – centra slovenského mincovníctva a medailérstva.

Základnou myšlienkou Medzinárodného sympózia medailí v Kremnici je vytvorenie priaznivých podmienok pre tvorbu zúčastnených autorov, prispievať k výmene informácií a tvorivých podnetov na medzinárodnej úrovni. Pre medailérov z rôznych krajín je podujatie príležitosťou spoznať súčasný život a kultúrne dianie na Slovensku, oboznámiť sa s bohatou históriou mesta Kremnica, predovšetkým s jeho medailérskou tradíciou. Ponúka možnosť spoznať perspektívy ďalšieho vývoja medailérskej tvorby s ohľadom na činnosť kremnickej mincovne, pôsobiacej v Kremnici neprerušene už viac ako 680 rokov.

Špecifikom kremnického sympózia v porovnaní s inými európskymi podujatiami podobného charakteru je vytvorenie autorského návrhu a následná realizácia obojstrannej razenej medaily v kremnickej mincovni. Okrem toho autori počas štyroch týždňov strávených v Kremnici vytvoria návrhy na päť liatych medailí, realizovaných prevažne v dielňach miestnych odlievačských majstrov. Vyvrcholením sympózia je slávnostné otvorenie výstavy medailí, vytvorených na sympóziu, vo výstavných priestoroch NBS – Múzea mincí a medailí.

Od roku 1983 bolo na sympóziách vytvorených viac ako 600 medailí od takmer 80  popredných medailérov. Medaily sa stávajú súčasťou zbierkového fondu medailí múzea, výber z nich je možné vidieť v numizmaticko-historickej expozícii Líce a rub peňazí – Medailérstvo v dejinách Slovenska na Štefánikovom námestí 10/19 v Kremnici.