Medzinárodné sympózium obohatilo fond medailí o tridsať diel piatich autorov

Kremnica ostala jedným z posledných centier medailérskych sympózií v Európe.

30. 10. 2023

XVI. Medzinárodné sympózium medailí v Kremnici vyvrcholilo v sobotu 28. októbra vernisážou diel jeho účastníkov. Sympózia sa tento rok zúčastnili Vasilena Stancheva (Bulharsko), Aneta Juklíčková (Česko), Krzysztof Krzysztof (Poľsko), Lilija Dinere (Lotyšsko) a Alojz Drahoš (Slovensko). O vysokej kvalite medailérov, ktorých komisia na sympózium spomedzi prihlásených záujemcov vybrala, svedčí fakt, že traja sympozisti: Alojz Drahoš, Krzysztof Krzysztof a Vasilena Stancheva reprezentovali svoje krajiny na prestížnej výstave počas kongresu Medzinárodnej federácie medailérskeho umenia FIDEM, ktorý sa tento rok konal v čase sympózia vo Florencii.

Umelá inteligencia alebo kultúrne dedičstvo

Každý účastník kremnického sympózia vytvoril jednu razenú medailu na jednu z dvoch vopred vyhlásených tém a päť liatych medailí na ľubovoľnú tému. Jedinou účastníčkou, ktorá si pre razenú vybrala tému „Európske kultúrne dedičstvo“, bola Vasilena Stancheva. „Veľa som o Kremnici čítala a prišlo mi prirodzené v historickom meste umelecky spracovať tému európskeho kultúrneho dedičstva,“ povedala bulharská umelkyňa.

Ostatní účastníci spracovali tému „Umelec verzus umelá inteligencia (ohrozuje umelá inteligencia ľudskú tvorivosť?)“ Alojz Drahoš do svojej razenej medaily vložil polovodičový čip z počítača, binárny kód aj robota, ktorý je prepletený so všetkým: „Umelá inteligencia je pre nás obrovskou pomocou. Človeka ešte neprevyšuje, ale hrozí to. Je to pritom nebezpečnejšie ako atómová bomba, ak by sa vymkla z rúk. Umelá inteligencia bude na Marse skôr, ako človek, preto som aj v medaile naznačil prepojenie umelej inteligencie na vesmír.“ V oblasti informačných technológii Alojz Drahoš pokračoval aj pri liatych medailách, na ktorých stvárnil osobnosti IT, Stevena Jobsa, zakladateľa spoločnosti Apple a Richarda Marka, zakladateľa slovenskej IT firmy Eset.

Medaily Anety Juklíčkovej charakterizuje minimalizmus. „Medaily „Pole“ a „Rozprestreté“ vychádzajú z mojich abstraktných kompozícií, ktoré vypovedajú o vymedzovaní určitého územia. Zvyšné tri sú záhradné motívy, ktoré vyjadrujú napätie medzi divokosťou flóry, ľudskými zásahmi a záhradnými stavbami, ktoré ma fascinujú.“

Vasilena Stancheva pri liatych medailách pokračovala vo svojom cykle medailí „moderná doba“. „Nie v motívoch alebo názvoch, ale ako rieka myšlienok, odrážajúca minulosť, ktorá bola sústredená okolo náboženstva a oslabenia jeho moci v súčasnosti. Je to typická vlastnosť našej modernej spoločnosti. Snažím sa preskúmať tie pozostatky.“

Krzysztof Krzysztof sa vždy snaží do svojich umeleckých diel vložiť interdisciplinárny presah z filozofie, psychológie a histórie. „V tomto roku sú moje dve medaily „Čím som sa stal“ a „Uviaznutý“ viac osobnejšie, vypovedajú viac o mojej vlastnej životnej skúsenosti a blízkych rodinných vzťahoch. Zatiaľ čo ďalšie dve: „Skryté posolstvá“ a „Začiatočník“ reagujú na súčasnú globálnu situáciu: prisťahovalectvo a udržateľnosť klímy. Nakoniec, „Vtáky Slovenska“ je medaila, ktorú si želám, aby bola mojou stopou v krajine, ktorá sa ku mne správa tak dobre, a skvelých ľudí, ktorých som tu stretol.“

Tragédia a katarzia

Bohužiaľ, pozvaný účastník z Lotyšska, Roberts Diners, sa v júni nešťastnou náhodou utopil. Na sympóziu ho zastúpila jeho mama, lotyšská umelkyňa Lilija Dinere. Priniesla si malé plastiky svojho syna, ktoré do medailí priamo inkorporovala. Všetky medaily vytvorené na sympóziu tak považuje za spoločné diela, keďže o Robertsových umeleckých zámeroch na sympóziu spolu hovorili a pri tvorbe využila jeho zamýšľané motívy. Nie je to ich prvá spolupráca, v minulosti spolu ilustrovali viacero kníh a ich tvorba sa celoživotne prelínala. Tvorili pod skratkou ERELDE. Na ich razenej medaile na tému Umelá inteligencia však žiadne stopy po technológii nie sú. Naopak, nesie sa v magickom duchu ich rukopisu. „Názov medaily je „Nahí sme prišli“ a vypovedá o tom, že nahí sme na svet prišli a nahí aj odídeme. Všetko medzi tým je umelé,“ uviedla Lilija Dinere, ktorej pobyt na sympóziu pomohol vyrovnať sa s tragickým úmrtím syna. Aj keď doteraz sa venovala najmä maliarskym technikám a medailérstvo si vyskúšala až v Kremnici, po návrate do Lotyšska chce v medailérskej tvorbe pokračovať.

Do zbierky múzea pribudlo už vyše 600 medailí

Vernisáž otvorila Miriam Kostrianová z NBS – Múzea mincí a medailí Kremnica. Vyzdvihla obetavú pomoc, ktorú medailérom pri odlievaní sadrových modelov poskytol Peter Durbák. Poďakovala aj Petrovi Bukovskému, ktorý voľné medaily účastníkov odlial do bronzu a štátnemu podniku Mincovňa Kremnica, ktorý realizoval razené medaily v v mimoriadne rýchlom termíne.

Kurátorkou výstavy je výtvarná teoretička Ľuba Belohradská. Vo svojom príhovore na vernisáži vyzdvihla fakt, že kremnické sympózium medailí, na rozdiel od podobných sympózií v zahraničí, prežilo. „Idea vzniku sochárskych sympózií je spojená od roku 1959 s Rakúskom, odkiaľ sa rozšírila najskôr do európskych štátov a vzápätí aj na ďalšie kontinenty. Veľkým vzorom pre kremnické iniciatívy sa stalo sympózium vo východomaďarskej Nyiregyháze, ktoré bolo založené v roku 1977. Konalo sa paralelne so XVII. kongresom FIDEM v Budapešti. Súčasne vznikli aj pravidelné výstavné prehliadky maďarskej medaily v západomaďarskom meste Šoproň. V Československu vznikli súčasne dve medzinárodné medailérske sympoziálne centrá. Po Kremnici v roku 1983 sa v roku 1988 ustanovilo na českom teritóriu Uherské Hradiště so zameraním odlievania medailí aj drobnej plastiky „na stratený vosk“. Po roku 1990 sa sympoziálne iniciatívy obohatili o ďalšie centrá – napríklad vo fínskom meste Mänttä, kde začali pozývať aj slovenských a českých kolegov. Čulá výmena umelcov sa rozprúdila medzi Bulharskom a Slovenskom (centrá Kovačevcy a Veliko Tirnovo). Existujú funkčné prepojenia medzi mekkou lotyšského medailérstva v Dzintari a Kremnicou, ktoré sa premietli do opakovanej výmeny umelcov. Rovnako fungovalo aj výmenné spojenie medzi belgickým Herentom a Kremnicou na základe iniciatív medailéra Paula Huybrechtsa. Menoslov účastníkov kremnických sympózií obohatili medailéri z Anglicka, USA, Kanady, Nemecka, Holandska, Poľska, Švédska, Česka aj bývalého Sovietskeho zväzu.“

Kremnické medzinárodné sympózium medailí je podľa Ľuby Belohradskej unikátne, lebo popri liatych medailách umožňuje aj navrhnúť model pre obojstrannú razenú medailu, ktorú vyrobí Mincovňa Kremnica v mimoriadnom výrobnom termíne tak, že na záver sympózia obdrží každý účastník súbor medailí piatich umelcov. Z vlastnej razenej medaily získa päť exemplárov. Z piatich liatych medailí či plakiet nadobudne umelec po jednom bronzovom odliatku. „Umelci spečatili svoj tunajší pracovný pobyt spoločným zážitkom pod strechou Angyalovského domu. Zanechali tu dotyk vzdialených aj bližších výtvarných kultúr. Nastavili zrkadlo pamiatkam historickej Kremnice aj kultúrnym osobnostiam Slovenska. Materializované svedectvo zážitkov preniesli do svojich domovov, zaslúžili sa o výmenu kultúrnych hodnôt a priateľstvo medzi národmi,“ uviedla Ľuba Belohradská. Dodala, že počas štyridsaťročnej histórie sympózia sa v Kremnici vystriedalo takmer 80 medailérov a v zbierkovom fonde Múzea mincí a medailí zanechali viac ako 600 medailí.

Výstava diel účastníkov XVI. medzinárodného sympózia medailí je prístupná v medailérskej expozícii NBS – Múzea mincí a medailí Kremnica do 31. januára 2024.

Ďalšie aktuality

12. 4. 2024

V máji bude múzeum otvorené aj počas sviatkov

Sviatok práce a Deň víťazstva nad fašizmom oslávte v Múzeu mincí a medailí.

10. 4. 2024

Stretnutie hudby s výtvarným umením

Jarný koncert kremnickej ZUŠ v galérii múzea sa uskutoční 29. apríla.

4. 4. 2024

Pozývame na prechádzku barokovou Európou

Na jarnom koncerte 26. apríla zaznie stará hudba.

Archív aktuálnych informácií
Na prevádzkovanie webu a analýzu návštevnosti používame súbory cookies.