Barokové plastiky

Prvý barokový počin v Kremnici predstavovala prestavba gotického oltára v kostole sv. Kataríny v areáli Mestského hradu. Bol vytvorený v manieristickom duchu a predstavuje prechod od renesancie k baroku. Nové manieristické plastiky pochádzali z dielne kremnického rezbárskeho majstra.

Najvýraznejším projektom bola však prestavba gotického kostola Panny Márie na námestí na monumentálnu chrámovú stavbu s veľkolepou barokovou výzdobou. Potom sa realizovala stavba štýlovej fontány a morový stĺp sv. Trojice.

Najvýraznejším predstaviteľom baroka v Kremnici bol Dionýz Ignác Staneti a jeho dielňa. Výber plastík prezentovaných v priestoroch starej radnice dokumentuje začiatok a vrchol barokovej sochárskej a rezbárskej tvorby 18. storočia.

Prvú časť expozície tvorí šesť drevených (lipové drevo) barokových nepolychromovaných plastik neznámeho kremnického majstra. Predstavujú vyber zo súboru zachovaných 11 kusov,  zapísaných v zbierke múzea. Pôvod a umiestnenie vystavených svätcov – Kataríny, Barbory, pápeža Klimenta, biskupa Mikuláša, kráľov Štefana a Ladislava – dokladá dobová fotografia oltára tesne pred jeho likvidáciou. Monumentálny oltár, z ktorého pochádzajú, bol vysvätený v roku 1715.

Zdobil svätyňu kostola skoro 200 rokov až do rekonštrukcie a regotizácie kostola na konci 19. storočia. V rámci týchto úprav ho nahradil neogotický oltár sv. Kataríny, ktorý je súčasťou interiéru kostola aj dnes.

Druhú časť expozície predstavuje výber plastík zo zrúteného kostola Panny Márie na námestí. Autorom bol sochár Dionýz I. Staneti. Sochy sú vyrobené z lipového dreva a sú celoplošne zlátené – telo sôch je pokryté práškovým zlatom, odev sôch lístkovým zlatom. Umelecky najhodnotnejšími sú sochy cirkevných otcov sv. Hieronyma a sv. Gregora.