Kostol svätej Kataríny

Stredovek

Najstaršie obdobie stavebného vývoja Kostola sv. Kataríny je vzhľadom na absenciu konkrétnych datovateľných nálezov pomerne nejasné. Vo všeobecnosti sa v odbornej literatúre kladie vznik hradného kostola pred rok 1400, do 13. alebo 14. storočia. Z pôvodnej stavby si mal terajší kostol ponechať len obvodové múry. Najneskôr v 2. polovici 14. storočia bolo postavené polygonálne presbytérium (svätyňa) s gotickými klenbami a vstupným portálom do sakristie (dnes zamurovaný). Pre dnešnú podobu interiéru kostola bola dôležitá pomerne spoľahlivo datovateľná prestavba z obdobia okolo roku 1400. Koncepcia interiéru bola vložením stredového arkádového pásu s dvojicou pilierov transformovaná na dvojloďovú. Z tohto obdobia sú v kostole zachované bohaté tvaroslovné články - architektonická výzdoba s „kučeravými listami a tzv. kolienkovými konzolami, motív kvalitne prepracovaných baldachýnov na bočných stenách medzilodných pilierov. Svojou kvalitou poukazujú na spojitosť s okruhom svätoštefanskej viedenskej stavebnej huty, vedenej koncom 14. storočia Majstrom Michalom „Chnabom". Neskorogotickú etapu stavebného vývoja z 80.-tych rokov 15. storočia najpôsobivejšie reprezentuje konštrukčné riešenie zaklenutia staršieho presbytéria  a  juhovýchodného oratória. Rebrá klenby vytvárajú zvláštne pätky a pretínajú sa vo forme lastovičích chvostov. Odborníci ju nazvali „Kremnická pätka". V kútoch svätyne sú na rebrách nezvyčajné ľudské a zvieracie figúry, ktoré zobrazujú Krista, možno donátorov alebo prorokov a evanjelistov, a ako ich protiklad dvojicu diablov. Veža kostola vznikla už v stredoveku. Jej zaujímavým detailom je kamenná figurálna plastika osadená na konzole na juhozápadnom nároží.

Kostol sv. Kataríny

Renesancia

Renesančné úpravy súvisia s rekonštrukciou veže po rozsiahlom požiari v roku 1560. Na nárožiach sa zachovalo množstvo značiek a letopočtov datujúcich postup rekonštrukcie. V interiéri bola k triumfálnemu oblúku v druhej tretine 16. storočia pristavená kvalitne kamenosochársky opracovaná renesančná kazateľnica, spočívajúca na stĺpe s korintskou hlavicou a kamenej konzole, podopretej figurálnym motívom poprsia muža v dobovom odeve.

Pamiatková obnova

Súčasný celkový vzhľad získal kostol predovšetkým vďaka rozsiahlej reprezentatívnej obnove v rokoch 1883 - 1886. Realizoval ju Ferenc Storno a jeho syn Kálman zo Šoprone, ktorí sa v duchu historického romantizmu pokúsili o návrat stavby do „gotickej" podoby. V exteriéri vytvorili nové omietky s iluzívnym kvádrovaním a na vrchol veže bola osadená vysoká ihlanovitá strecha s vežičkami. Interiér pozmenil postavením novej západnej organovej tribúny, terajších kamenných zábradlí s kružbami, vretenových schodísk a prerazením nového trojdielneho okenného otvoru z priestoru pokladnice do presbytéria. Komplexnosť obnovy sa spájala s interiérovou neogotickou maľovanou výzdobou klenieb a architektonických článkov, ako aj odstránením staršieho mobiliáru. Ten bol nahradený novými neogotickými prvkami zo Stornovej dielne: farebnými vitrážami okien, drevenými krídlovými oltármi s pozlátenými a maľovanými architektonickými nadstavcami a tabuľovými maľbami (hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v presbytériu, bočný oltár P. Márie naľavo, oltár sv. Kríža v severnej kaplnke, oltár smrti sv. Jozefa napravo, oltár sv. Anny v južnej kaplnke), baldachýnom a drevenou konštrukciou schodiska kazateľnice, stolárskymi výrobkami (lavice) a kamennými sochami na pilieroch dvojlodia  a fasáde južnej predsiene.

Pôvodný mobiliár

Ferenc Storno úplne odstránil štvoricu bočných oltárov spolu s ranobarokovým hlavným oltárom s ústredným obrazom Zasnúbenia sv. Kataríny (vysvätený 1715). Z neho sa zachovala podstatná časť sochárskej výzdoby (z počtu 13 sa zachovalo 11 sôch, časť je vystavená v radnici). Interiér bol obohatený o dva cenné prírastky zo zbúraného Kostola Panny Márie na námestí - neskorogotickú sochu Madony stojacej na kosáku mesiaca z konca 15. storočia a renesančnú krstiteľnicu kalichovitého tvaru z roku 1561 patriacu k náhrobku kremnického medailéra Krištofa Füssla. Pôvodnou súčasťou kostola je súbor kamenných epitafov a náhrobných dosiek. Remeselnú úroveň z nich svojou kvalitou presahuje figurálno-reliéfna výzdoba epitafu Wolfanga a Georga Fleischovcov. 

Trojica neskorogotických sôch - sv. Helena (atribút kríž), neznáma svätica alebo Panna Mária (bez atribútu) a svätá Alžbeta (džbán a košík s milodarmi) - umiestnených pod západnou tribúnou pochádza pravdepodobne zo špitálskeho Kostola sv. Alžbety. Dvojica neskorogotických sôch svätíc sv. Kataríny a sv. Barbory z konca 15. storočia neznámeho pôvodu je osadená na južnej strane dvojlodia. Samostatná kamenná socha P. Márie tzv. Immaculata umiestnená v severozápadnom kúte dvojlodia z 2. polovice 18. storočia je originálom (replika na nádvorí) a pravdepodobne súvisí s dielňou pracujúcou na morovom stĺpe.

V roku 1992 sa súčasťou mobiliáru stal nový organ od firmy Varhany Krnov (3500 píšťal, 3 manuály, 47 registrov).  

Fotogaléria z Kostola sv. Kataríny