Začiatkom septembra sa uskutočnil 6. ročník Letnej školy numizmatiky, ktorú organizuje Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Letná škola numizmatiky je podľa organizátorov „stretnutím odbornej a laickej verejnosti, ktorého hlavným cieľom je prezentácia náuky o platidlách v najrôznejších aspektoch a obdobiach.“

Jediným prednášajúcim zo Slovenska bol Marek Budaj, numizmatik NBS – Múzea mincí a medailí Kremnica. „Letnú školu numizmatiky založil vynikajúci odborník a elitný numizmatik, docent Jiří Militký, ktorý na Univerzity Palackého pôsobí. Tento kurz je otvorený pre všetkých záujemcov a stretáva sa tam široká plejáda ľudí od archeológov, zberateľov a nadšencov po členov numizmatických spoločností. Tento rok sa prihlásilo 64 účastníkov a program bol rozdelený do troch dní,“ povedal Marek Budaj, ktorý sa zúčastnil všetkých prednášok svojich kolegov. „Boli tam pekné prednášky najmä z dejín českej numizmatiky, ale príjemným spestrením programu bola exotická téma o minciach normanskej a štaufskej Sicílie.“

Marek Budaj na letnej škole vystúpil s prednáškou „Poklad mincí zo Šintavy: Numizmaticky doklad prvého vpádu Osmanov do strednej Európy v rokoch 1529–1530.“ Ide o výnimočný nález, ktorý sa našiel pri Šintave. Obsahuje najmä špecifické nemecké razby, batzeny a polbatzeny, ktoré podľa Mareka Budaja dokazujú úzke dobové kontakty na južné Nemecko a Rakúsko. „Veľmi zaujímavé je historické pozadie pokladu, ktorý bol ukrytý v roku 1529 až 1530, teda presne v období, kedy vtrhli osmanské vojská na územie súčasného juhozápadného Slovenska. Prvý vpád v roku 1529 smeroval na Viedeň a popri Dunaji. Vtedy bolo vyplienené najmä okolie Bratislavy, Rusovce a Čunovo. Ale oveľa intenzívnejší bol vpád v roku 1530, kedy koncom septembra a začiatkom októbra Osmani vyplienili okolie Šintavy. Do Šintavy sa však neodvážili, lebo tam bola moderná pevnosť. Tento poklad s tým jednoznačne súvisí,“ povedal Marek Budaj. Šintavskú pevnosť vtedy vlastnil jeden z najvýznamnejších pánov vtedajšej doby, Alexius Turzo, z Turzovsko – Fuggerovskej  spoločnosti z Augsburgu, čo podľa Budaja tiež dokazuje juhonemecký vplyv. Turzovci a Fuggerovci patrili medzi najvýznamnejších mužov a  veľkopodnikateľov vtedajšej Európy a okrem iného obchodovali aj s meďou z okolia Banskej Bystrice.

Batzeny sa podľa Mareka Budaja používali od roku 1492 do roku 1850. Raziť sa začali v Berne a medveď „bëtz“ z erbu švajčiarskeho kantónu dal pravdepodobne názov aj samotnej minci. „Batzeny mali hodnotu spravidla 4 grajciare, keďže gulden mal hodnotu 60 grajciarov, ale ich hodnota sa líšila podľa pôvodu. Napríklad v Zürichu po roku 1500 mal gulden hodnotu 16 batzenov. V južnom Nemecku však mali batzeny odlišnú kvalitu a preto boli v roku 1559 zakázané. Ďalej sa razili len v Švajčiarsku, ich akosť sa však rapídne znižovala. Betzeny dožívali ešte v rokoch 1798 – 1805, kedy sa zaviedla jednotná švajčiarska mena frank, ktorý sa rovnal desiatim batzenom a jeden batzen zasa desiatim centimom,“ povedal Marek Budaj.                                        

Dobová hodnota pokladu bola podľa jeho ďalších slov približne 1 238 denárov. Hodnota dukátu v rokoch 1526 – 1547 bola 110 – 140 denárov, celková hodnota pokladu bola teda asi 10 dukátov. „V tom čase by sme si za túto sumu mohli kúpiť 133 trnavských meríc obilia, teda približne 4 159 litrov obilia, alebo 745,7 funtov, čiže 439 kg hovädzieho mäsa. Ak sumu prerátame na plat, tak napríklad v roku 1528 zarobil nádenník za deň 7 denárov, čiže na poklad by musel robiť 176,8 dní. V roku 1532 zarobil v Trnave murársky tovariš za deň 10,5 denárov, čiže na poklad by musel robiť cca 118 dní. Tesársky tovariš mal denný plat 16 denárov, čiže na poklad by musel robiť 77,3 dní,“ uzavrel numizmatik NBS – Múzea mincí a medailí Kremnica, Marek Budaj.