MEDAILÓNY KREMNICKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

16.4.2021

Medailóny kremnických výtvarných umelcov 
zastúpených dielami v zbierkovom fonde
NBS - Múzea mincí a medailí Kremnica

Kremnické múzeum je významnou pamäťovou inštitúciou, ktorá od svojho vzniku stojí na bohatej kultúrnej histórii mesta. Jej súčasťou sú aj regionálne dejiny výtvarného umenia, ktoré možno spoznávať cez muzeálie fondu umenia. Okrem predmetov z 15. - 19. storočia sa v zbierke nachádzajú výtvarné diela viacerých umelcov pôsobiacich v Kremnici v 20. a 21. storočí. Pri niektorých z nich sa v tomto roku pristavíme a pripomenieme si v krátkosti ich život v procesnom tvorivom poslaní.

 

Akad. maliar Viliam Pirchala (17. 1. 1951) - maliar, kresliar, grafik a odborný pedagóg.

Narodil sa vo Veľkej pri Poprade. V rokoch 1968 - 1972 študoval na SŠUP v Kremnici kováčsky odbor, následne v rokoch 1972 - 1978 na VŠVU v Bratislave figurálnu tvorbu a krajinomaľbu u prof. Jána Želibského. Po jej absolvovaní pôsobil v Galante. Neskôr prišiel do Kremnice, aby tu učil na ŠÚV, a to v rokoch 1992 - 2002 a 2007 - 2010 na oddelení tvorby hračiek (medzitým tiež na ZSUŠ v Kežmarku). Vychoval a podporil viacerých talentovaných študentov. Žije a tvorí v neďalekej Hornej Vsi.

Venuje sa komornej i monumentálnej maľbe, kresbe, grafike, drobnej plastike a objektu, v 80-tych rokoch minulého storočia aj výtvarným realizáciám pre architektúru (Šaľa, Galanta, Bardejov). Inšpiráciu pre svoju tvorivú imagináciu nachádza v domácich historických a folklórnych tradíciách, rozprávkach, literatúre, hudbe a každodennosti. Od roku 1980 vystavoval svoje diela na vyše 50 kolektívnych a 26 samostatných výstavách po Slovensku i v zahraničí. V Kremnici sa predstavil na dvoch autorských výberových výstavách práve na pôde Múzea mincí a medailí, a to v roku 1997 pod názvom Pre radosť mame a v roku 2011 pod názvom Cesta. S múzeom spolupracoval aj na tvorivých dielňach pre deti ukážkou grafickej techniky monotypie a na besede o potrebe kresby pre študentov SŠÚV. Zúčastnil sa tiež 7 tvorivých maliarskych sympózií a pobytov vo viacerých európskych krajinách.  Za svoju tvorbu získal  dve ocenenia SFVU. Jeho maľby, kresby a grafiky vlastnia viaceré galérie a múzeá, ako aj súkromní zberatelia umenia doma i za hranicami. Pre interiérové priestory hotela Centrál v Kremnici namaľoval niekoľko originálnych obrazov inšpirovaných mestom, ktoré ich zdobia aj dnes.

 

Akad. maliar Rafael Hubert Longino (13. 4. 1891 - 28. 7. 1969) - maliar, výtvarný pedagóg.

Narodil sa v Kremnici otcovi Šebastiánovi Longinovi, ktorý bol výrobcom mydla, a matke Oľge de Amon. Po maturite na kremnickom reálnom gymnáziu študoval v rokoch 1909 - 1913 na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Od roku 1913 pôsobil ako profesor kreslenia, žil a učil na priemyslovke v Gelnici.  S Kremnicou udržiaval kontakt cez kolegov maliarov G. Angyala, V. Hermélyho a ďalších priateľov. Tvoril v duchu impresionizmu, maľoval portréty, karikatúry, žánrové figurálne a krajinárske kompozície a zátišia. Ako člen Jednoty slovenských výtvarných umelcov sa v roku 1922 zúčastnil veľkej výstavy v Prahe, a ako je uvedené v príslušnom katalógu, predstavil sa žánrovou pestrosťou v 11 olejomaľbách a 1 pastelovom obraze. V roku 1945 bol s rodinou ako Nemec odsunutý do západného Nemecka, kde žil v meste Prien am Chiemsee. Kremnické múzeum vlastní vďaka pani Anne Herzovej malú ukážku z tvorby autora, a to s témami z rodnej Kremnice. Osobitý význam má ňou darovaná kolekcia portrétnych kresieb z Longinových vysokoškolských štúdií, ktoré nesú viacnásobnú výpovednú hodnotu - o dobe, škole, výučbe i autorovi. Práve tieto sa stali podnetom na zorganizovanie zaujímavej výstavnej aktivity, keď niekoľko z nich (spolu s kresbami G. Angyala) bolo vybratých v roku 2017 na spoločnú výstavu NBS - Múzea mincí a medailí Kremnica s VŠVU Bratislava pod názvom Kresba v procese v galérii kremnického múzea. Vzniklo tak premostenie umožňujúce pohľad na akademickú študentskú kresbu pred vyše sto rokmi a dnes. Pedagógovia Kabinetu kresby VŠVU tento podnet ocenili, keďže dovtedy sa na takomto projekte s múzeom či galériou nepodieľali.

Akad. sochár Ladislav Bódi (22. 10. 1944 - 29. 11. 2020) - medailér a sochár.

Jeho životná i tvorivá cesta sa uzavrela koncom minulého roku. Patril medzi významných predstaviteľov kremnického výtvarného okruhu. Pochádzal z Radzoviec v okrese Lučenec. Po absolvovaní SUPŠ v Bratislave nastúpil ako medailér do ateliéru Štátnej mincovne v Kremnici. V rokoch 1972 - 1978 študoval v ateliéri reliéfneho sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. L. Snopek a R. Pribiš). Po penzionovaní akad. sochára Andreja Petra sa stal vedúcim ateliéru kremnickej mincovne a viedol ho až do svojho odchodu na dôchodok. 

Popri náročných pracovných povinnostiach a tvorbe razených medailí sa tiež zúčastnil viacerých súťaží na pamätné mince, za ktoré bol aj odmenený. Pre razbu modeloval portréty, figurálne kompozície s textovými nápismi. Výtvarne sa vyjadroval aj formou liatej kovovej medaily. Niekoľko voľných sôch a figurálnych kompozícií vzniklo z dreva. Od medailí v duchu klasického realizmu prešla jeho tvorba k impresívno-realistickým prácam, cez citlivé, až maliarske modelovanie nízkeho reliéfu k expresívnejšiemu tvarosloviu. Takýto charakter mal súbor medailí vytvorených v roku 1984 na medzinárodnom medailérskom sympóziu v Bulharsku (Kovačevci). Svojou medailérskou tvorbou sa zúčastnil na viacerých výstavách, akými napr. boli Súčasná slovenská medaila (1983 a 1987), Medzinárodné kvadrienále medailí v Kremnici (1985 a 1989), Slovenská medaila 1970 - 1990, Kremnickí medailéri 1990, ako i na medzinárodných medailérskych prehliadkach FIDEM (1969 Praha, 1975 Krakov, 1977 Budapešť, 1977 Florencia, 1985 Stockholm). Samostatne vystavoval v kremnickom múzeu v roku 1984. Voľnú sochársku tvorbu predstavil na viacročnej  výstave Kremnickí výtvarníci včerajška a dneška. Ukážka z jeho medailérskej tvorby je súčasťou hlavnej numizmatickej expozície NBS - Múzea mincí a medailí Kremnica.

Akademický sochár Jozef „Karči" HÖGER (2.5. 1951 - 7.1. 2014) - sochár, medailér, výtvarný pedagóg

Narodil sa vo Finticiach pri Prešove. V rokoch 1966 - 1970 absolvoval odbor umeleckého kováčstva na SUPŠ v Kremnici, následne v rokoch 1970 - 1976 pokračoval v štúdiu v ateliéri sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Prof. R.  Pribiš, J.  Kulich).  V školskom roku 1975 - l976 bol na študijnom pobyte na prestížnej Accademia di Belle Arti vo Florencii, kde si pripravil aj sochársku diplomovú prácu. Po skončení VŠVU sa vrátil do Kremnice ako pedagóg na tunajšiu SUPŠ, kde pôsobil počas dvoch období (1977 - 1985 a 1990 - 2005) na oddelení dizajnu.

Výtvarne sa vyjadroval cez monumentálne sochárske a reliéfne diela, komorné plastiky a reliéfy, medaily a pamätné mince, a to prostredníctvom precítenej figúry, figurálnych kompozícií a portrétov. Jeho rukopis bol charakteristický príznačným zmyslom pre detail, jemnú kresbovo zdôraznenú modeláciu a záujmom o nízky iluzívny reliéf. Zo súťaží na mince si odniesol viaceré ocenenia. Vyrazené boli štyri jeho návrhy na pamätné tuniské dináre a úspešnou bola napr. aj razba zlatých a strieborných medailí pre OH Atlanta 1996. Jeho najznámejším výtvarným dielom známym všetkým Kremničanom, ako i všetkým návštevníkom Kremnice, je v historickom medzibrání už vyše 20 rokov stojaca rozmerná „stéla", ktorá figurálnym reliéfom i textom hovorí o vzniku mesta. Pre európsky festival humoru a satiry Kremnické gagy vytvoril tri portréty osobností - J. Satinského, K. Kolníkovej a J. Melkoviča, ktoré zase možno vidieť v Uličke slávnych nosov. Stopy autorových tvorivých realizácií pre architektúru a krajinu nás však zavedú na viaceré miesta Slovenska. Ako sochár a medailér sa zúčastnil troch tvorivých pobytov. V rokoch 1983 a 1985 išlo o nultý a 1. ročník sympózia medailí v Kremnici a v 1994 o sympózium liatej medaily a drobnej plastiky v Uhorskom Hradišti. Medaily, ktoré vznikli práve v Kremnici, sú s ďalšími jeho razenými prácami vystavené v NBS-MMM v rámci expozície Líce a rub peňazí. Od 70-tych rokov sa zúčastňoval na viacerých medzinárodných medailérskych prehliadkach FIDEM, na výstavách v gescii Múzea mincí a medailí a Združenia medailérov Slovenska, napr.  Súčasná slovenská medaila (1993), Slovenská medaila 1970 - 1990, 1991 - 1995, 1996 - 2000, 2001- 2005 a Bronzový trojuholník. V roku 2014 vystavoval tiež v rámci medzinárodného výstavného projektu Od Dunaja, Vltavy a Visly, organizovanom múzeom vo Vroclavi (PL). Samostatne sa v Kremnici prezentoval v r. 1996 a 2011 v dvoch priestoroch kremnického múzea. V tomto roku si jeho osobnosť a tvorbu v spolupráci s jeho rodinou a NBS-MMM pripomenie výstavou Šarišská galéria v Prešove.

Akademický maliar Karol ZÁBRADY (28.5. 1931 - 1.12. 2010) - maliar, kresliar, grafik a výtvarný pedagóg

Po maturite na gymnáziu v Šahách študoval v rokoch 1951 - 1956 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Prof. L. Čemický a V. Hložník). Po ukončení školy pracoval ako grafik v KP ĽUT a PKO v Banskej Bystrici a jednu sezónu (1961 - 1962) pre Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene. V roku 1967 prišiel učiť na SUPŠ do Kremnice, kde sa natrvalo usadil a pôsobil na tunajšej umeleckej škole až do odchodu na dôchodok v roku 1992. Na škole viedol zlatnícke oddelenie, ale učil aj na kováčskom oddelení. V rokoch 1968 - 1971 a 1989 - 1992 pôsobil na tejto škole tiež vo funkcii riaditeľa.

Popri voľnej grafike a knižnej ilustrácii sa venoval aj komornej maľbe a monumentálno-dekoratívnej tvorbe pre architektúru, ktorú realizoval na viacerých miestach Slovenska (v Banskej Bystrici, Bátovciach, Novej Dedine, Šahách, Piešťanoch, Revúcej, Muránskej Dlhej Lúke). Jeho umelecký prejav charakterizovala expresívnosť tvaru a farby. Predmetom jeho autorského záujmu  bol život človeka spojený s krajinou úrodnej roviny i hôr. Stvárňoval aj baladické príbehy, vlastné vízie a výrazné historické udalosti. Zúčastnil sa viacerých zväzových výstav. Samostatne vystavoval v Šahách a v roku 2001 predstavil osobitú pastelovú kolekciu na dreve v NBS-MMM Kremnica (spolu s I. C. Fodorom). S jeho výraznou maliarskou tvorbou sa návštevníci múzea mohli stretnúť v minulosti napr. na viacročnej výstave Kremnickí výtvarníci včerajška a dneška (1987) a potom, neskôr na výstave Akvizície  kremnického múzea II. (2010), ktorú autor na konci svojich vitálnych síl ešte s vďakou navštívil. Jeho výtvarné diela sú zastúpené v niekoľkých múzeách na Slovensku a tiež v súkromných zbierkach doma i v zahraničí.

Akademický maliar Gejza Angyal (24. 12. 1888 - 23. 9. 1956) - maliar a grafik, pedagóg

Syn akad. maliara Bélu Angyala, usadeného v Kremnici (1872), od ktorého čerpal svoje výtvarné základy. Po skončení reálneho gymnázia študoval v rokoch 1906 - 1913 na Akadémii výtvarných umení v Pešti a súkromnej škole v Mníchove. Po štúdiách učil na priemyselnej škole v Banskej Bystrici a od roku 1916 až do smrti pôsobil vo svojom rodisku. Hlavnou témou jeho umeleckého záujmu bol človek pri práci, predovšetkým z baníckeho prostredia. Významne sa zapísal ako grafik, kde v začiatkoch dosiahol úspech v rozmernejších leptoch s kvalitným technickým podaním a monumentálnym účinkom. Okrem portrétov a žánrových figurálnych kompozícií stvárňoval tiež zátišia a vedutatívno - krajinárske motívy z Kremnice. Jeho maliarska a grafická tvorba bola prezentovaná na mnohých výstavách doma i v zahraničí, aj niekoľkých samostatných výstavách. V rodnom meste a múzeu vystavoval niekoľko ráz, samostatne i v kolektíve rodiny - otca maliara Bélu a tety Emy, učiteľky paličkovania. Mesto v spolupráci s múzeom si jeho kremnické veduty tiež pripomenulo v roku 2004 obrazovým nástenným kalendárom a v roku 2019 v expozícii osobností v informačnom centre. Bol členom viacerých umeleckých spolkov a absolvoval niekoľko zahraničných pobytov, najmä v Taliansku a Francúzsku. Jeho výtvarné diela sú zastúpené vo viacerých múzeách a galériách na Slovensku i vo svete, vrátane pestrej a početnej kolekcie v NBS - Múzeu mincí a medailí, tiež na domovskom magistráte, ako aj u súkromných zberateľov.   

Akademická maliarka Terézia Brezány - Kružlicová (15. 10. 1941) - grafička a pedagogička

Rodáčka zo Svätého Antona študovala v rokoch 1956 - 1960 na SUPŠ v Bratislave a talent ďalej rozvíjala v rokoch 1962 - 1968 na Vysokej škole výtvarných umení na oddelení grafiky u Prof. L. Čemického a V. Hložníka. Za svoje grafiky získala v roku 1968 cenu VŠVU. Po skončení štúdií prijala pozvanie učiť spolu s manželom, sochárom Jozefom Brezánym, na kremnickú SUPŠ. Pôsobila tu do roku 1982 a v ďalších rokoch bola pedagogicky činná na viacerých odborných školách v kraji. Roky pedagogicky viedla výtvarný odbor Základnej umeleckej školy (ĽŠU) v Kremnici. Taktiež dochádzala vzdelávať deti na ZUŠ do Žiaru nad Hronom. Pod jej odborným vedením mnohí talentovaní žiaci pokračovali v štúdiách na stredných i vysokých umeleckých školách a z viacerých sú dnes úspešní výtvarníci.

Vlastnej umeleckej tvorbe sa venovala najmä spočiatku a vyjadrovala prostredníctvom foriem voľnej i úžitkovej grafiky, ilustrácie a kresby. Jej výrazne osobitú tvorbu charakterizuje snový lyrizmus a poetický obsah. Zúčastnila sa viacerých kolektívnych výstav usporiadaných Zväzom výtvarných umelcov. Kremnické publikum mohlo vidieť jej voľné práce z kombinovaných grafických techník na viacročnej výstave Kremnickí výtvarníci včerajška a dneška v galérii Múzea mincí a medailí. V súčasnosti môžu obdivovať dva autorkine príznačné grafické listy návštevníci čitárne Knižnice Jána Kollára v Kremnici.

Výtvarník Imrich Csaba Fodor (1. 11. 1941) - medailér a sochár, pedagóg, konzervátor  

Pochádza z Mostovej pri Galante. V rokoch 1956 - 1960 študoval kameňosochárstvo na SUPŠ v Bratislave (L. Korkoš, L. Šichman) a po maturite prišiel ako výtvarník do kremnickej mincovne. V rokoch 1974 - 1981 tiež učil remeslo na tunajšej SUPŠ. Od roku 1986 sa venoval konzervovaniu a reštaurovaniu sochárskych pamiatok, napr. aj stĺpu Sv. Trojice v Kremnici.

Ťažisko jeho výtvarného prejavu je v užitej reliéfnej forme. Sochársky sa predstavil na viacročnej kolektívnej výstave Kremnickí výtvarníci včerajška a dneška v galérii kremnického múzea. Samostatne vystavoval v Múzeu mincí a medailí v roku 1981 a 2001 paralelne s Karolom Zábradym, v roku 1982 tiež v Nitre. Ako člen Združenia medailérov sa zúčastnil viacerých medzinárodných medailérskych prehliadok FIDEM (1969 Praha, 1977 Lisabon, 1979 Florencia, 1985 Štokholm, 1989) a príležitostných výstav medailí a mincí usporiadaných kremnickým múzeom a Združením medailérov Slovenska (Súčasná slovenská medaila 1987), medzinárodné Kvadrienále medailí (1985 a 1989) a Slovenská medaila (1970 - 1990, 1995, 1995 - 2005, 2005 - 2010). Námetmi viacerých medailí je šport. Ukážku z medailérskej tvorby autora je možné vidieť v stálej expozícii NBS-MMM Líce a rub peňazí. Pre Dom smútku v Kremnici vytvoril v r. 1985 tepaný reliéf pod názvom Strom života.

Archív aktuálnych informácií