Dejiny Kremnice

V priestrannej zaklenutej sieni na prízemí je umiestnená expozícia dejín mesta, jeho správy, remesiel, každodenného života a samotného múzea.

Kremnické údolie bolo osídlené dávno pred 14. storočím. Hospodárske reformy kráľa Karola Róberta a bohaté zásoby zlata v tunajších baniach boli dôvodom právneho povýšenia Kremnice na mesto v roku 1328. Novozaložená mincovňa začala produkovať známe kremnické florény a dukáty. Kremnica ako každé banské mesto prechádzalo striedavými štádiami úpadku a relatívnej prosperity.

K svetlejším obdobiam v jej dejinách patrila polovica 18. storočia, kedy začal panovnícky dvor opäť systematicky podporovať tunajšie baníctvo. Výrazom tejto tendencie boli aj návštevy  mesta cisárom Františkom Lotrinským v roku 1751 a kráľom Jozefom II. v roku 1764. Pamiatky na ne sú prezentované v malej  bočnej miestnosti so zrkadlovou klenbou a s pôvodným nábytkom.

Námestie v Kremnici

Po  ďalšom poklese zažila Kremnica fázu vzrastu na prelome 19.  a 20. storočia. V súdnom spore s korunou sa jej vtedy podarilo získať veľký lesný majetok. Zároveň štát investoval značné množstvo finančných prostriedkov do rozvoja baní a do vybudovania železnice cez Kremnicu. Kremnické remeslá a továrenské výroba boli popri baníctve a mincovníctve tretím najdôležitejším hospodárskym odvetvím v dejinách mesta. 

Návštevník sa teda zoznámi s najdôležitejšími udalosťami v histórii mesta, ako boli napr. cisárske návštevy. Dozvie sa niečo o samospráve mesta, kremnických cechových spolkoch, ako aj každodennom živote mešťanov v minulosti.